streda, júla 11, 2018 Košice, Slovensko

O dvadsiatich sekundách



 Byť dvadsaťročná nie je nič extra a pravdepodobne si mnohé myslíte, že nemám ešte žiadne skúsenosti. Nemám predsa deti, nemám prácu na plný úväzok, nežijem sama vo vlastnom. Veď ešte len nedávno som opustila strednú školu, preto som nemala čas na to, trápiť sa s niečím "dospeláckym".





No opak je pravdou. Človek na niečo veľmi zlé, alebo na nádherné zážitky nepotrebuje deti ani hypotéku na krku. Stačia správni či nesprávni ľudia v živote. Postačí zlá diagnóza, psychická alebo fyzická. Niečo krásne i hrozné som si už prežiť stihla a neprajem to žiadnemu svojmu nepriateľovi. Ale všetko zlé je na nie čo dobré, a čosi ma to naučilo. A taktiež aj to krásne mi do života niečo dalo.

A práve o tom by som sa s Vami dnes chcela podeliť.


Vo filme "We bought a ZOO" (ktorý je podľa mňa vážne nádherný) bol jeden krásny citát, respektíve hláška, ktorou sa riadim už niekoľko rokov.

"You know, sometimes all you need is twenty seconds of insane courage. Just literally twenty seconds of just embarrassing bravery. And I promise you, something great will come of it."

Slovenský preklad by bol približne takýto :

"Vieš, niekedy všetko čo potrebuješ, je dvadsať sekúnd šialenej odvahy. Doslova len dvadsať sekúnd strápňujúceho hrdinstva. A sľubujem, niečo skvelé z toho vzíde."

Asi si práve teraz myslíte, že to je len akási veta, spleť slov, ktoré nie sú pravdivé. No ak by som svojich dvadsať sekúnd v živote nepoužila, ostala by som tam, kde som bola možno pred šiestimi rokmi.

Nikdy som nebola odvážna. Čakala som na "prvé kroky" od každého iného, len nie od seba samej. Moje slová boli vždy nevypočuté, zamlčané, alebo zhodené. Nikdy som v seba neverila a moje sebavedomie bolo na bode mrazu. Dodnes sa necítim ako extrémne sebavedomá žena, no naučila som sa do niečoho ísť "po hlave"

Našla som svojich dvadsať sekúnd. Dvadsať sekúnd nádychov a výdychov, tlčúceho srdca, roztrasených rúk, kropajov potu na čele. Dvadsať sekúnd, počas ktorých som si myslela, že šaliem. No aj tak som sa do toho vrhla. A tých dvadsať sekúnd ma v mnohom pravdepodobne zachránilo.

Netreba sa báť. Netreba čakať na perfektné okamihy, ale treba vziať tie čo sú a pretvoriť ich na perfektné. Je to náš život, je naším jediným a nikto iný ho za nás nežije.

Či už treba niekam ísť, niečo nahlas povedať alebo niečo urobiť. Nebude chybou, keď to nevyjde, ale bude omylom ak sa o to nepokúsime. Mnohokrát veci v našom živote nepôjdu tak ako chceme my, no ak pre to nič neurobíme, navždy zamrzneme v bode, kedy budeme ľutovať, že tých dvadsať sekúnd sme vzdali.

Často sme tých pár chvíľ, ktoré niečo vážne mohli zmeniť, vypustili. Dodnes ľutujeme okamihy, ktoré nám mohli zmeniť život. Bozky, ktoré sme nikdy  nevykonali, pohľady, ktorým sme sa vyhli. Vety, ktoré mohli zachrániť vzťah, objatia, ktoré mohli vyliečiť zlomené srdcia. Nakoniec sme sa zvrtli na päte a zutekali. Odvrátili sme tvár, stáli sme si za našou kritikou voči iným, urobili sme zlé rozhodnutia.

Vo filmoch to často krát funguje. Na poslednú chvíľu sa ktosi za niekým rozbehne, v poslednom momente vystúpia z lietadiel. Prečo to potom nedokážeme my ? Áno, sú herci, ale ukazujú nám, aké by to mohlo byť. Ako sa to môže stať. A môže to byť reálne.

Bojíme sa a je to prirodzené. Naše rozhodujúce okamihy radšej vypustíme z hlavy a v magických chvíľach jednoducho prejdeme na inú tému, urobíme niečo inak. Púšťame už stisnuté pomyselné kľučky k iným rozhodnutiam, otáčame sa na päte a odchádzame od toho čo pre nás môže byť rozhodujúce.

Vzdávame sa, aj keď nevieme, či by nám podstúpenie niektorej situácie ublížilo. Nerobme to. Nevzdajme to tak ľahko. Všetky momenty sa môžu vyvinúť úplne inak ako očakávame. Nemôžeme sa báť toho, čoho výsledok nepoznáme.

Choďte a urobte to, o čom možno len snívate. Chopte sa šance. Vyznajte city, bozkávajte, chyťte za ruky. Prefarbite vlasy, ostrihajte sa, choďte si zabehať. Povedzte veci priamo, choďte aj keď sa toho desíte. Rozíďte sa vo vzťahu, ktorý vám nič nedáva a trápi vás.

Áno, presne ty, ktorá/-ý tieto moje slová čítaš.
Ak ho/ju ľúbiš, povedz mu/jej to. Ak si sa pohádala s mamou, otcom, či niekým iným, povedz to jedno slovo = prepáč, a ver mi, nie je to o hanbe ale o úprimnosti. Neživ v sebe tú negativitu alebo nenávisť voči niečomu či niekomu. Ak sa niekde necítiš dobre, odíď odtiaľ. Ak ti prídu sociálne siete zbytočné, vypni ich, odstráň. Urob tie drepy, choď do tej posilovne. Ak chceš maľovať, kúp si plátno, farby a maľuj. Ale hlavne ži. Tak ako chceš.

Každá sekunda v živote je nevyspytateľná. A práve tých dvadsať sekúnd šialenej odvahy môže niečo zmeniť. A niekedy netreba ani dvadsať sekúnd.

Vyformujte svoje okamihy tak, aby ste nikdy neľutovali, že ste o niečo prišli.

Nájdite svojich dvadsať sekúnd. Nebudete to ľutovať.

Nádych a výdych. Ideš na to. Verím v Teba.

S láskou,
Tori ♡

Zverejnenie komentára

Latest Instagrams

© s láskou, torilinka ♡. Design by FCD.