streda, augusta 08, 2018 Košice, Slovensko

O šťastí a inom pohľade na život


Viem, že mnohým nie som práve sympatická, či obľúbená.
Ale nikdy sa nebudem nikomu prispôsobovať.
Či už budem braná za bezohľadnú, drzú alebo akúkoľvek inú, nevyhoviem všetkým a ani nechcem.
Nikdy som nebola nejako veľmi obľúbená, no ani mi o to nešlo. Za mnohé vlastnosti som bola odsudzovaná a dlho som sa pre to aj trápila, ale po nejakom čase som si uvedomila, že to absolútne netreba riešiť.

Netrápi ma, že fotografie na Instagrame nie sú tip-top zoradené do farebnej škály, s jednoliatym efektom a už vôbec ma nezaujíma, že niekomu vadí, že si tam odfotím kvety, knihy, alebo selfíčka. To, že blogujem absolútne neznamená, že budem mať všetko totálne "estetičné", pretože ani môj život nie je bezchybný a dokonale upravený.

Ľudia príliš riešia hlúposti, ktoré by ich vlastne nemali ani zaujímať.

Veľmi dlho som samú seba príliš za všetko kritizovala. Po Hlavnej ulici v Košiciach som chodila výlučne oblečená najlepšie ako som vedela, nalíčená štýlom "full glam", aj keď bolo vonku 32°C. No za posledný rok a pol sa zmenilo všetko, na čom som svoj výzor zakladala. Neznamená to však, že som sa o seba prestala starať, dokonca sa starám ešte viac. Len som si povedala, že líčenie nesymbolizuje krásu a že prirodzenosť je pre mňa viac ako dokonalý make-up.

Naučila som sa byť sama sebou. Nemám už paniku z toho, že si v lete dám krátky rukáv a vidno moje staré jazvy. Nemám každý deň lesklé, dokonale oholené nohy, len aby vyzerali bezchybne v kraťasoch. Neriešim, či mi pod tielko či šaty treba za každú cenu podprsenku.

Nie som bezchybná a nikto nie je dokonalý. Cvičím preto lebo ma to baví, nie preto aby som bola štíhla, so six pack-om a jem to na čo mám chuť. Neobmedzujem sa v tom čo si dám, no nejdem do extrémov. Neprekáža mi, že nemám postavu topmodelky, a že si prechovávam malé "food baby".



A takto som najšťastnejšia. Takto sa mi môj život páči najviac. Posledné mesiace sa už poriadne ani nelíčim, a "žijem" maximálne z riasenky, vecí na obočie a očnej linky, bez ktorej som asi ako panda bez čiernej okolo očí.

Hlavne som sa vzdala mnohého materialistického. Bola som fixovaná na nákupy, minutie každého eura na veci pre seba či na jedlo. No oveľa viac si teraz užívam to, čo je pre mňa zdarma. Či už ide o low-cost prechádzky po meste bez toho aby som sedela na káve celý čas, alebo výlety do prírody, ktorá je zadarmo a stále viac nádherná ako betónové džungle zvané mestami.

Zamilovala som si východy a západy slnka, nočnú oblohu plnú hviezd. Obdivujem výhľady, z rôznych výšok. Neriešim to, či pri úsmeve odhalím svoje zuby, ktoré nie sú bezchybne rovné a biele. Nerobím si ťažkú hlavu pre každú nedokonalosť na pleti, či pre to, že mám krátke nechty preto, lebo sú veľmi slabé a akrylové nechty by boli iba strata financií.

Bohužiaľ, mnohé dievčatá sú prehnane závislé na svojom výzore. Dlho som bola rovnaká, alebo som sa aspoň snažila byť za každú cenu perfektná. No potom príde zvrat, kedy dôjdem animovať na tábor, a môj výzorový perfekcionizmus zlyhá. Odrazu z (na prvý pohľad) pipiny sa smejem bez toho aby som kontrolovala ako zniem, kozmetiky sa sotva za celý turnus dotknem a netrápi ma, že mám celé dni strapaté vlasy, lebo nemám po ruke kefu. Vtedy som v teplákoch a o číslo väčšom tričku najšťastnejšia.

A potom objavujem momenty, kedy si uvedomujem, že som živá.

Živá som po hodinovej túre, len aby som mala v zornom poli o čosi viac sveta ako doposiaľ. Šťastnejšia som, keď môžem sedieť pod hviezdami s priateľmi, s tými na ktorých mi záleží najviac. Či už som na opätkoch v šatách na rodinnej oslave, alebo v pyžame vo svojej izbe s knihami a filmami.



A takéto moje rozjímacie články vznikajú pri západe slnka, s poslednou kávou dňa, na balkóne s výhľadom na Košice. Z ničoho nič sa mi na perách zjaví úsmev a líca začervenajú, keď si uvedomím, že to všetko najlepšie je zadarmo. Priatelia. Rodina. Kolegovia. Tábory. Zážitky. Interné vtipy. Noci bez spánku, rozhovory o tretej ráno na móle, na dlážke v kuchyni, či na balkóne. Smiech o polnoci sediac v strede ulice. Hranie kariet načisto spánkovo deprivovaní. Posedávanie nohami von z okna, baviac sa lepšie s dvoma ľuďmi ako keby ich malo byť viac. Výhľady z vlaku na všetko nádherné, čo svet ponúka. Ale hlavne isté chvíle, ktoré chceme zamraziť navždy. Chvíľky, ktoré znamenajú najviac. Keď vidíme našich priateľov s úsmevom na perách, keď sa usmievame my. 

Netreba nič hmotné, nič materiálne aby sme boli šťastní. Stačí len jeden správny človek, ktorý dokáže rozžiariť aj ten najtmavší deň. Stačí jedno objatie od niekoho, či jeden pohľad na vlastný odraz v zrkadle s úsmevom. Alebo pár milých slov.  A všetko môže byť inak. Všetko môže byť krásne. A aj ty, ktorá/-ý to čítaš, môžeš byť najšťastnejším človekom. Len sa treba pozrieť na maličkosti. Drobnosti, na ktorých záleží najviac aj keď to niekto môže brať ako malichernosť. Lebo o tom to všetko je.

S láskou,
Tori ♡

4 komentáre

Latest Instagrams

© s láskou, torilinka ♡. Design by FCD.