streda, augusta 01, 2018 Košice, Slovensko

Sama, no nie osamelá

Sedím sama, v prázdnom byte, s notebookom na kolenách, hudbou z YouTube v televízii a uvedomujem si, že práve dnes začal ôsmy mesiac čo držím status slobodnej. No necítim smútok či ľútosť.



Takto to asi byť malo a je to dobré. Po štyroch rokoch prekrásneho vzťahu bol najväčší čas rozlúčiť sa a urobiť jeden malý krok vpred. A na druhý deň ďalší. A na tretí tiež. Dnes, v deň číslo 213 som dostatočne ďaleko, no s úsmevom sa obraciam naspäť na neho, ktorý je mojim najlepším priateľom i cez to všetko čo sme spolu zažili. Som nesmierne vďačná a šťastná, že sme pri sebe ostali stáť a stali sme sa ešte o kúsok bližšími ako sme boli vo vzťahu. No dnes nechcem písať o našom priateľstve.

Dnes chcem hovoriť o tom, že byť "single", sama, slobodná (či iné pomenovania), neznamenajú nič zlé. Nejde o to, že by som bola nechcená, alebo že by som možno voči niekomu neprechovávala vyššie city. Avšak takto mi to práve vyhovuje a nechcem to nasilu meniť.

Mladší ľudia a niekedy aj tí starší si robia ťažkú hlavu z toho, že sú bez vzťahu. Treba si však prv uvedomiť, čo chcú. Chcú vzťah, alebo sa len cítia zle z toho, že okolo seba vidia páry, ktoré sa bozkávajú a dávajú fotografie na internet ? Vzťah je niečím, čo by sme mali chcieť udržať na čo najdlhšie, a nie iba kým nás to bude baviť.

Keď sme sa rozišli, bolelo to. Trápila som sa a tak ako to býva pri rozchodoch, chcela som slová a skutky vrátiť späť. No bolelo to do momentu, kedy som vstala z postele, vytočila vlasy do drdolu, pozrela sa do zrkadla a zhlboka nadýchla. Naučila som sa zo samoty nerobiť osamelosť, ale zmeniť ju na prospešnú.

Z romantických a smutných piesní o vzťahu som prešla na viac energické ako napríklad tie od Macklemore (These days, Glorious, Good old days....) alebo najnovší album od Panic!At the disco - Pray For The Wicked, respektíve M A  N   I    A od Fall Out Boy (tie medzery medzi písmenami sú zámerne).

Zo spoločných chvíľ som urobila chvíle pre seba. Či už si doma zacvičím, vyjdem na kávu osamote, alebo s priateľmi, či si večer nalejem pohár dobrého vína. Alebo píšem, presne ako teraz.

Všetku lásku som orientovala na seba, na svoje pocity, telo, výzor a hlavne dušu. Zamilovala som sa do samej seba ešte o trochu viac a som najšťastnejšia aká len môžem byť.  A nepotrebujem k tomu nikoho ďalšieho.

Nie som teraz nejaká prehnane emancipovaná žena, len som našla svoje vlastné šťastie a či už sa s niekým dám dokopy o týždeň alebo o mesiac či rok, to šťastie tu bude vždy.

Naplno si tento život užívam. Trávim ešte o kúsok viac času s priateľmi, robím veci, ktorých som sa bála a celkovo sa cítim silnejšia, odvážnejšia a hlavne pozitívnejšia. Či už to je rozchodom, alebo len uvedomením čím som a čím môžem byť, vidím, že som sa zmenila a dúfam, že je to len k lepšiemu.

Byť "single" ma naučilo ešte viac ceniť samú seba a bez mojich priateľov by mi to šlo len veľmi ťažko.

Boli tu vždy pre mňa, podporili a potešili. Dovolili mi plakať na ich pleciach a keď sa mi od únavy podlamovali kolená, podržali ma ešte pevnejšie. A neviem čo by som bez nich robila. Sú mojimi "pohonnými hmotami", životabudičmi a hlavne 100% energiou a láskou, ktorú potrebujem.

Nebojte sa byť bez vzťahu. Nie je to na smiech, ani na hanbu a mnohokrát to môže byť ešte lepšie ako vzťah. Byť "single" je vzťah mňa so mnou a neviem si to vynachváliť.

Ak ste na tom rovnako či podobne, nezabudnite napísať do komentára ako ste po rozchode zmenili vaše zmýšľanie. Veľmi rada odpoviem ♡

S láskou,
Tori ♡

2 komentáre

  1. Wau, wau a tlieskam... ♥ Naozaj áno. Páči sa mi, že doma nevyplakávaš a stala sa z teba silnejšia žena. Aj keď je to relatívne čerstvé. Priznám sa, že máš môj obdiv. Ja keď som sa rozišla, tak som bola na tom celkom zle, hoci som ten rozchod spravila ja. Dosť hnusne, ale to boli v tom iné okolnosti. To je ale iný príbeh. Dodnes sa sem-tam vrátim a poviem si, že sa to mohlo riešiť inak. A mohlo. Ale nemala sa to riešiť inak. Som si hovorila, že všetko sa deje pre niečo a všetko sa stalo, ako sa stať malo. A nijak inak. Môj prvý mesiac bol kritický, keďže chlapčisko si našlo novú frajerku a vyšlo z toho, že sa dali dokopy asi pár dní po našom rozchode (ak nie ešte takmer na druhý deň rozchodu). Boli v tom rôzne veci, čo tu takto verejne vypisovať nebudem, no cítila som sa oklamaná a nechcela som sa toho pustiť. Ono... bolo to ťažké, stratiť niečo, čomu som verila. Komu som verila. Ale ako čas plynul, tak ja som si uvedomovala, že sme pre seba neboli "tí praví" a nemali sme byť spolu. Určite nič neľutujem a bol to krásny vzťah. Je veľmi dôležité sa z toho poučiť a vykročiť ďalej. Ja som sa naučila tiež vnímať samú seba a aj to, že moje šťastie a pokoj nerobí niekto iný, iba ja sama. Je jedno či som vo vzťahu alebo nie. Nikto ma nespraví šťastnou, ak sama nebudem chcieť. Zmýšľanie som zmenila razantne. Zostali sme kamaráti, hoci sa dodnes trošku vysporadúvam s tým, čo sa tam stalo. Ale dodnes sa bavíme, chodíme do školy a podobne. dôležité je si to všetko povedať a nedržať to v sebe, lebo pocit viny, myšlienky, čo by si povedala keby dokážu zničiť každého... je dobré sa posunúť vpred a robiť veci pre seba...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Aďka, ďakujem veľmi pekne za nádherný a hlavne dlhý komentár. Nie je čo obdivovať, to čo ja by mohla zvládnuť každá žena ♡ Súhlasím a rozumiem každému slovu, ktoré si napísala a som veľmi rada, že sa Tvoje zmýšľanie zameriava týmto smerom. Verím, že bude všetko už len v poriadku a hlavne nech si najšťastnejšia akou len vieš byť ♡

      Odstrániť

Latest Instagrams

© s láskou, torilinka ♡. Design by FCD.