streda, októbra 03, 2018 Košice, Slovensko

On Wednesdays we wear black (OUTFIT) / O zmenách a nenávisti


Jeseň. Hrá farbami lístia, sem-tam zaborená do sychravého počasia a niekedy prejasnená poslednými hrejivými lúčmi. A ja, celá v čiernom. Nie, našťastie mi nikto blízky nezomrel. Jednoducho to tak mám najradšej v každom ročnom období.
Kedysi som bola farebná. Neriešila som čo sa k čomu hodí, alebo v ktorej farbe vyzerám najlepšie čo sa týka môjho podtónu pleti, farby vlasov či iných aspektov. No odrazu prišiel akýsi prerod z jasných farieb na tie tlmené, zo svetlých na tmavé a skončila som tu, v čiernej. Ešte aj sivé nohavice v tomto outfitovom poste na mne pôsobia... príliš svetlo ?

Áno, je ma vidno aj vo farbách, no čierna je to, čo v mojom šatníku drží stráž a hrá najväčšiu rolu. No dnes ani tak nechcem riešiť outfit či farby. Chcem odbehnúť do dvoch tém, aby tento článok nebol len o fotografiách.


Z ľudí sa stali hyeny. A možno je drsné začínať takto narovinu ale v tomto bode môjho života chápem, prečo tinedžeri nenávidia celý svet. Samozrejme, nie som na tom až tak, že by som všetko nenávidela. Mnoho vecí stále milujem, či už ide o cestovanie, písanie či iné hobby. Ale úpadok spoločnosti je momentálne to najsilnejšie čo je proti srsti každému normálnemu človeku.

O nenávisti na sociálnych sieťach

To s čím sa stretávame najčastejšie. Mnohí otvárajú komentárovú sekciu pod fotkami aby sa zabavili, iní aby sa pridali k nenávistným komentárom a posledná a bohužiaľ asi aj najmenšia skupina ľudí, aby podporila či pochválila.

Najviac diskutovaná je teraz Týnuš Třešničková, ktorá leží v nemocnici v Istanbule, s popáleninami na 35% tela zahŕňajúc tvár, hruď a ruky kvôli ohňovej show známeho "Salt Bae". Ani nechcem vedieť čo musia doma prežívať rodičia a sestra, že blízka súčasť ich rodiny leží niekde v nemocnici a pochybujem, že majú možnosť (finančnú a priestorovú) aby ju šli pozrieť. Verím, že tie posledné dni sú pre nich o strachu, smútku a možno aj bezmocnosti.

No komentáre, ktoré má Týnuš pod fotkou, sú hotovou katastrofou. Práve počas písania článku si ich čítam a ani neviem či som smutná, naštvaná alebo čo vlastne cítim. Urážky, priania aby umrela, narážky na to, že má plastiku pŕs či napichané pery. NO A ČO ? Ak by tam stál ktokoľvek iný, stalo by sa to, lebo asi sa to stať malo. No ľudia si vždy nájdu čo by mali vytknúť.

Ľudia si jednoducho neuvedomia, že toto mladé dievča, ktorú jej vzhľad živil, leží niekde na JIS-ke, otrasená, neveriac čo sa stalo. Nechcem pomyslieť na to, čo sa jej práve ženie myšlienkami. A pevne dúfam, že ani neotvorí komentáre pod fotografiami na svojom profile, lebo asi by to veľmi zničilo jej psychiku.

Nech je akákoľvek, nech mala v minulosti akékoľvek škandály a nech si urobila akékoľvek skrášľovacie procedúry. Je to jej život a nikto nemá právo priať jej smrť ani jej vyčítať, že bola v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. A nie, ani tí ľudia, ktorí tie komentáre písali, si nezaslúžia smrť, ale verím tomu, že život ich už potrestá a nadelí s nimi ako si zaslúžia. No neprajem nikomu nič zlé. Veď, kým sme, aby sme mohli niekoho súdiť ? Nikým.

Našťastie pod komentárami vidno, že sú aj ľudia so srdcom, ktorí prajú uzdravenie, držia jej palce a podporujú ju, i keď pravdepodobne ani všetky komentáre bohužiaľ neprečíta.

Druhým príkladom je Teri Hodanová, ktorá si jednoducho konečne začala žiť život mimo sociálnych sietí a i tak to ľuďom vadí. Vadilo, keď bola "Teri Blitzen", vadilo, keď s tým prestala, vadí aj teraz, keď je zjavne sama sebou.


Ľuďom nevyhovieme a ani sa im nezavďačíme. Aj ja som si prešla správami, komentármi, či výhražkami. A áno. Odstraňujem ich. Nie preto, že chcem byť u ľudí milovanou či bezchybnou. No vo svojom živote nechcem negativitu.

O životných malých či veľkých zmenách

V mnohých filmoch vidíme, že si ženy strihajú vlasy zatiaľ čo plačú a majú rozmazané líčenie. Začínajú tým akúsi životnú zmenu, nový začiatok. A tak trochu som to s vlasmi urobila aj ja. Našťastie mi ich ostrihal niekto iný, no pri finálnom výsledku som mala slzy na krajíčku a úsmev na perách.

Rozhodla som sa urobiť niečo inak. Zmeniť. Nabrať optimizmus a sily. Posunúť sebalásku na iný level.

Začala som aktívne cvičiť, zaužívala som si pravidlo, že menej je viac. Som zodpovednejšia k sebe, rodine, povinnostiam či škole. Búram stereotypy, kedy ma ľudia vidia nenalíčenú a povedia, že vyzerám unavene či smutne. Nie, iba som sa zbavila nánosu make-upu keď si to situácia nevyžaduje. Spím dlhšie a vstávam zavčasu s prvými slnečnými lúčmi. Usmievam sa na deti v autobuse a som nadšená keď ich rozosmejem. A i keď vyzerám skôr deprimovane keď som zamyslená, vnútri som šťastná. A hovorím si, že už bolo načase.

A tu sa dostávame k stereotypu, ktorý som písala v úvode článku. Aj čierna je farba a nie je smutnou či depresívnou. Je elegantnou, nádhernou a nadčasovou. Nie všetko čo na prvý pohľad nejako vyzerá, nie je hneď takým aj v realite. A aj keď jeseň vyzerá ako sychravá, je nádherná. Je zmenou, ktorú potrebujeme a po ktorej bude všetko iné. Možno krajšie, možno nie. To nevieme, kým to nevyskúšame.


Takto nakoniec by som za nádherné fotografie chcela poďakovať úžasnej, krásnej a milej novopečenej fotografke, mladučkej Dominike, ktorá tvrdí, že fotí len dva týždne, no na jej fotkách aj z niekoho ako som ja, urobila osobu na ktorú sa pozerám s úsmevom. Ak ste z KE a máte záujem o fotenie, kontaktujte ju na instagrame - https://instagram.com/dominiqa321

S láskou,
Tori

2 komentáre

  1. poznám to s čiernou to mam nejak podobne, ale u mna hned ako skončí leto nastane obdobie samej ciernej :D krásny outfit aj článok! :)
    xx Mon
    https://lifebymon.blogspot.com/

    OdpovedaťOdstrániť

Latest Instagrams

© s láskou, torilinka ♡. Design by FCD.