pondelok, decembra 10, 2018 Košice, Slovensko

Ako Grinch znenávidel skomercionalizované Vianoce



Then the Grinch thought of something he hadn't before. What if Christmas, he thought, doesn't come from a store. What if Christmas, perhaps, means a little bit more.”


 Už-už som si myslela, že tieto Vianoce sa mi konečne roztopí srdce a budem nadšene nakupovať darčeky. No nestalo sa. Po roku som opäť hotový Grinch (v prevedení Carreyho a nikoho iného) a hlásim sa s prvým ironickým článkom na tomto blogu, o ktorý ste si celkom písali.

Podľa mňa už je viac ako samozrejmé, že sa moja Grinch-personality vrátila, hlavne keď som už koncom Septembra našla adventné kalendáre. Och, ale aj tak mám pocit, že sa opozdili, keďže minulý rok to bol už August kedy v Lidli predávali čokoládových mikulášov. Milujem Vianoce no nenávidím ich skomercionalizovanú prehnanú verziu.

Tento rok som sa (konečne) dostala k tomu, že som zo zdravotných dôvodov lacto-free. Reálne som nemala piť mlieko už asi tri roky, no tento rok to už vyústilo k úplnému rozchodu tohto toxického vzťahu. A týmto momentom sa začalo súkromná mliečna vojna s príbuznými.


ČASŤ PRVÁ - MLIEKO

"Ty nepiješ mlieko ? Si vegánka ?" pýtajú sa ľudia s neskutočným šokom v hlase. A je mi ťažko vysvetľovať fyziologické reakcie môjho tela na túto bielu tekutinu, tak sa len nervózne smejem a snažím zmeniť tému. V tomto sú istí príslušníci jednoducho... iní. Začneš trošku chudnúť alebo sa len zdravo stravovať ? V momente kedy máš sviatok, dostaneš brokolicu. Áno, čítate dobre. Brokolicu. Trošičku priberieš ? Už ti tlačia bankovky na permanentku do posilky. Jasné, príjmem ich, no miesto posilky si kúpim nejaké to nové oblečenie a vyjde mi možno aj na nejaké jedlo :)

Už teraz som však full-on Grinch, pretože už v deň príchodu istého pána s menom Mikuláš, (st. Nicholas či iný bielobradý pán na obrázkoch) začína kríza. Samozrejme, dostala som čokoládu. Veľa čokolády. Asi aj viac ako obvykle Nejako to predýcham a poviem si, že moja sestra je príliš chudá, takže vlastne len premiestnim všetko jej.

Bojím sa však ako dopadne Štedrý večer. Či už budem úplne menovaná za anorektičku, pretože nebudem môcť nič, alebo mi budú just dávať všetko pod nos s vetou "Keď zješ len trošku, nič sa ti nestane."


No táto moja laktózová záležitosť je len vrchol ľadovca. To by ma ani tak neštvalo, nebyť... ľudskej rasy. Ľudia sa delia jednoducho na dva typy. Ten jeden začiatkom decembra hľadá halloweenske veci a ten druhý začiatkom septembra hľadá tie vianočné. Obchody sú preplnené enormným a extrémne zbytočným množstvom svetríkov so sobmi, s chudákom Santom, po novom už aj s lamami, jednorožcami a leňochodmi, ktorí nevedno prečo sú maskotmi Vianoc.


ČASŤ DRUHÁ - MATERIÁLNÉ VIANOCE

Vianoce majú krásnu pointu no hroznú realizáciu. Je nádherné stráviť čas s rodinou, s blízkymi a známymi ktorí sú milí len v tomto ročnom období, pekne sa najesť, obdarovať sa navzájom... No niekde sa to pekelne zvrtlo. Stala sa z toho hromadná zabíjačka a súťaž v tom, ktorá blogerka dá viac súťaží, kto má väčší stromček, viac jedla, viac darčekov. Koľko nezrelých detí dostane väčší a lepší model iPhone, koľko nezletilcov si dá zohriaty alkohol v stánkoch na Hlavnej. Všade počuť príliš hlasnú hudbu, všade je príliš veľa ľudí, všetko je príliš. Už to nie sú krásne sviatky pokoja. Je to jedno obrovské predbiehanie v tom, kto je údajne lepší.

A odpoveď je tá, že najlepší je ten, pre koho darčeky a majetnosť nie je ukazovateľom dobrej osobnosti.

V tomto ročnom období mi je priam nevoľno zo stretnutí so známymi, s ktorými si fakt nemám čo povedať. Presne totiž viem o čom to bude.

"Darčeky už máš ? Nie ?! Joooj, najvyšší čas ísť nakupovať !"

Neprestali ma baviť sviatky ale prestala ma baviť ich praktická časť. Rada balím darčeky, aj keď si popri tom pár krát zabodnem nožnice do nohy či prstu a skončím lepšie zabalená ja ako dané škatuľky. Rada počúvam starú vianočnú hudbu, typické Last Christmas od Wham! (žiaden Bieber a Mistletoe či Ariana Grande... a to nehovorím o tom, že pri prvých tónoch All I want for Christmas cítim ľahkú mozgovú príhodu).


ČASŤ TRETIA - SOM STARÁ

S postupom veku (a ústupom vlasov) si začínam vážiť darčeky, ktoré som v detstve nemusela. Šampóny, sprcháče, deodoranty a rôzne iné darčekové kazety (ktoré mimo iného indikujú, že zapáchate zvyšku rodiny) sú odrazu zásobami, na ktoré nemusíte minúť ani cent. Ponožky a pyžamá sú tiež nadovšetko. No aj to s mierou. Dostávať veci s vianočnou tematikou na Vianoce je priam výsmech do tváre. Nie, po Štedrom večeri to už nebudem nosiť, sotva tie dva dni čo sa berú ako sviatky. Ten sveter so sobom mi bude ležať na spodku skrini ďalší rok a potom ho vlastne aj zabudnem a dostanem ďalší, rovnako zbytočný. Je to celé kontraproduktívne.

No nevyhnem sa tomu. Rodinu si nevyberám, ľudí nezmeníme. 

PRE PRIATEĽOV A RODINU

Ak toto čítate, uvedomte si, že vás mám rada (alebo musím mať rada ((srandujem)) ). No na Vianoce mi stačí vaša prítomnosť. Nech som akékoľvek materiálne hovado, nech ma akokoľvek veľmi tešia darčeky, som s Vami rada. Ak už ma chcete vážne potešiť, darujte mi svoj čas. Poďme na kávu, poďme sa prejsť, napíšte mi klišé vianočnú sms. No nechcem darčeky, ktoré si vymeníme z ruky do ruky a pôjdeme ďalej.

Vianoce majú byť o stretnutiach, strávenom čase s rodinou a blízkymi. Tak sa vráťme k ich najkrajšej podstate. Mňa netrápi, že sociálny konštrukt s menom Ježiško dostal darčeky a to začalo túto tradíciu. Na Vianoce chcem len trochu viac lepšie využitého času. Nič viac. Či sedíme pri pive, čaji, káve či inej blahodarnej tekutine, len nech sme spolu. A možno aj mojej Grinchovskej osobnosti začne búchať pod tým zeleným ochlpením srdce.



S láskou,
Grinch.

Teda, Tori

Zverejnenie komentára

Latest Instagrams

© s láskou, torilinka ♡. Design by FCD.