utorok, januára 22, 2019

Ukážem ti, aké je byť nulou


Sedím v autobuse. Je ráno, sotva osem hodín, no ja sa už veziem smerom na skúšku. Skúška, z ktorej pravdepodobne vyletím. Srdce mám priam v krku, som vydesená, stiahnutá. Slúchadlá v ušiach, no žiaden zvuk. Cítim sa ako tie slúchadlá. Som schránka, ľudské telo, no duša a pocity nikde.


Po chvíli úplnej dezorientácie a úzkosti púšťam svoj offline playlist na Spotify a chvíľu len tak scrollujem cez hudbu. Samé depresívne, smutné veci, poprípade nejaký pofiderný novodobý rap. Následne po desiaty krát klikám tlačidlo "ďalej" a začne Zero od Imagine Dragons. Text už poznám naspamäť, no až teraz ho opäť vnímam. Nebudem vám ho tu kopírovať, no zobrazí sa vám po kliknutí tu. V spomienkach som sa opäť teda preniesla k obdobu, kedy som bola nulou.

Predstavte si malé relatívne štíhle nevýrazné dievča. Krátke riedke vlasy, veľké hnedé oči. Škrabance a modriny na kolenách, rukách a vlastne kdekoľvek kde spadla. Je považovaná za "tú". Tú detinskú, tú precitlivelú, tú trápnu. Radšej sa kamaráti s mladšími, tí ju skôr pochopia. V očiach rovesníkoch a starších je najhoršou osobou na svete. Bez emócií vie kamarátke povedať, že jej praje všetko najhoršie k narodeninám. Ako to je vôbec možné, že sotva 12 ročné dievča toto povie a tak to aj myslí ? Samozrejme, nie som bezchybná. Ba naopak, chýb je viac než dosť.

Všetci na mne videli len to zlé. To, že som reagovala explicitne, príliš extrovertne. Že som sa hádala, že som bola kritická a akoby naše mamy povedali "huba neumytá". Nebola som súčasťou kolektívu ani keby chcela, pretože nešla s trendmi. Na druhej strane však nikto nevidel tie posmešky, urážky, klamstvá rozšírené o mne. Veď aj teraz, v 2019 sa mi doposiaľ ľudia posmievajú, že som blogerka, že nemám rovné zuby či nie som najchudšia. A je to len dôkazom ich vlastného primitivizmu.

Po tom všetkom som si až nedávno mohla uvedomiť, že v dôsledku som ani tú komunitu či kolektív nechcela. Nechcela som bojovať miesto iných a nechcela som aby sa niekto na mne priživoval.

To všetko čo mám dnes je len s mojou pomocou. Nikto pri mne nestál, keď som šla na bilingválne gymnázium. Miesto toho si do konca života budem pamätať vetu : "Nevydržíš to tam, nezvládneš to." A zožieralo ma to. Vnútorne som tŕpla a trápila sa.

No tie prijímačky som napísala ja, čestne. Aj tie na výšku. Aj maturitu a každú jednu skúšku. Ja som sa rozhodla animovať, prejsť za svoje hranice a limity, vystúpiť z komfortnej zóny.

Predtým som ani neverila, že sa dožijem 15-ky. Znie to surovo, no je to tak. Hlavne kvôli stavom v ktorých som bola.

A teraz som tu. Síce pre niekoho "len" brigádnička v Tigeri a animátorka v CK Slniečku, no pre mňa to stálo veľa odvahy a síl. Som úzkostlivá a každý deň sa presviedčam už len k tomu aby som vyšla z postele. Tobôž nie ešte ísť na druhý koniec Slovenska pred 70 detí a baviť ich týždeň v kuse. A predsa som šla. Predsa som sa dokázala presvedčiť a ukázať, že moje limity viem posúvať. A sú ľahko prekročiteľné.

Pamätám každú jednu preplakanú noc. Každé jedno "stačí" či "nikam nejdem". Koniec koncov aj bez silnej vôle som nakoniec stála s kufrom v cudzom meste čakajúc čo bude ďalej. Aj tak som prešla prah predajne a odrazu bola nabitá energiou. Spomínam na všetky noci, kedy som len sedela na chladnom balkóne, pozerala na hviezdy a pýtala sa "prečo ja ?". Až mi moja duša raz odpovedala : "lebo na to máš".

Tento rok som #GirlBoss. Do tohto roku som vošla nie pravou či ľavou nohou. Oboma naraz. A viem, že kam ma zavedú, tam budem šťastná a bude to tak správne. Že ak budem prenášať predmet viem, že som preň urobila nad rámec toho čo som mohla a zvládla a nebola som len niekým, kto to opísal z mobilu ktorý si skryl za knihu. Pretože to je ten dobrý pocit. Nie z toho, že niečo "orafem" ale urobím to sama, s čistým svedomím. Až vtedy viem byť hrdá.

2019 je Rok s veľkým R. Píšem svoju prvú knihu (surprise !) a verím, že najneskôr začiatkom budúceho roka bude "schopná". Píšem pre Flying Tiger, no na druhej strane neuznávam už materializmus. Píšem pre CK Slniečko a tento rok budem aj hlavná animátorka na svojej prvej škole v prírode. Chudnem a cvičím. Školou sa deriem a držím sa jej zubami nechtami. Postupne prechádzam na čistejšiu stravu, prírodnejšiu kozmetiku. Celkovo začal prevrat mňa samej. Obrat. Zmena. A tým sa nechválim. Sú to drobnosti, ktoré ma formujú na lepšiu osobu.

Kopem za vysokú ligu.

Som hlavou v oblakoch, no nohami pevne na zemi. Šťastná, voľná, milujúca samú seba (a svojho priateľa). Aj v tejto chvíli vidím z okna na oblohe mraky a zároveň aj Slnko. A pozerám do Slnka (metaforicky, reálne neodporúčam). Nie sú to len citáty o tom, že bude dobre. Bude, ak to ty sám/sama chceš. Len ak ty "kopneš do vrtule" a naštartuješ svoj život. Nie je to na nikom inom, ani na Bohu, ani na planétach či konšteláciach hviezd. Ak sa budeš utápať a žiť vo výčitkách, nič ťa nezachráni pred tým aby si otvoril/-a oči a urobil/-a ďalší krok.

Stačí na to ísť postupne. Neváhať. Chceš písať ? Založ si blog a začni pokojne aj anonymne. Chceš ísť na výšku do zahraničia ? Pozri si tisícky blogov, ktoré o tom píšu, zaujímaj sa o to a choď do toho. Dá sa to. Treba len chcieť.

Nemusíš byť nula. Môžeš ňou byť v očiach ostatných, no nikdy v tých svojich.  Len to ťa brzdí pred všetkým čo chceš.

Ak by som mala pred sebou svoje 11-ročné ja, povedala by som jej len toľko :

O 10 rokov budeš čímkoľvek, kým len chceš byť. Nemusí v teba nikto veriť, stačí ak to budeš ty sama. Budú ťa podkopávať, ublížia ti, zrania ťa. Príde veľa plaču, trápenia a zranení. Ten proces nebude ľahký. No výsledok bude stáť za to. Máš na to. Vždy si mala.

14 komentárov

  1. girl you just made me cry. absolutne sa stotoznujem s myslienkami ktore tu pises. presne viem ake to je nechciet uz dalej byt, zit hovorme tomu ako chceme. ublizovat sebe este viac ako ti ublizuju iny len preto lebo nejdes s hrbou ovies ale razis si vlastnu cestu. obliekas si co chces, pocuvas co chces, pises...cokolvek. nemat ludi an ktorych sa mozes spolahnut, niekoho kto ti poda pomocnu ruku, ked tu svoju potrebujes zastavit. a ked uz si n atotalnom dne este si do teba kopnu. mat v svojom okoli ludi co sa tvaria ako kamosi ale ked pride na lamanie chleba tak sa tvaria ze nic "ved to nic nie je". robit naschval a potom sa divit ze som ich poslala kade lahsie. ale mozno prave preto som teraz takato. a som na to patrične hrdá. vyhrabala som sa zo sračiek že to tak musim povedať a som tu. zijem a dýcham aj ked este pred par rokmi som neverila tomu ze to tak bude. priala som si aby nebolo. odišla som prec do prahy a napriek tomu ze som hanbliva a bojim sa ist sama aj do obchodu som tu a je to najlepsie co som kedy mohla spravit. i pushed through. a kazdy den sa chcem zlepsovat. bojovat proti hlasu v svojej hlave ktorý mi hovorí ze na to nemam. nehovorim ze je to tak kazdy den ale snazim sa a hlavne o tom to asi je. ze chcem a ze vidim kam som to dotiahla a len uvedomit si to je niekedy dost. dakujem az ludi ako ty, ktorý o tomto otvorene hovoria lebo aj nemam tolko sily. ily
    Ivana xx

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ivka 💗 Ja ani nemám slov. Súhlasím s každým slovom, prajem Ti nesmierne veľa síl, šťastia a všetkého dobrého. A ani nevieš ako sa na Teba už teším.

      Odstrániť
  2. Na základce jsem neměla vůbec nikoho, z vlastní iniciativy se dostala na gympl, tam si našla pár kamarádů, ale pořád mám pocit, že jsem pro ně divná, daleko víc si rozumím se staršími - rozumnějšími, ale občas si říkám, že bych byla radši nerozumná a trendy, takže naprosto chápu, co myslíš. Taky se snažím se s tím vším nějak poprat a hlavně věřit svým snům a přát si, tak aby se to splnilo. Držím palce, ať už nacházíš jen přínosné lidi a ať je rok 2019 opravdu JINÝM ��

    Míša
    Unasvcechach.cz

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ♥ Miška, ďakujem :) Aj tebe držím palce, nech už je všetko čo najkrajšie :)

      Odstrániť
  3. Tyhle typy článků jsou hrozně silné. Umíš moc hezky psát. :) Mně se v pubertě všichni hrozně posmívali kvůli vzhledu. Brýle, křivé zuby, také řídké a jemné vlasy, k tomu ještě se hodně mastící. Neuměla jsem se oblékat, měla problematickou pleť a navíc samé jedničky a už se to vezlo. Já ale naopak byla vždycky introvert, všude "ta tichá, ta divná". Nejhorší je, že takové věci si člověk pamatuje celý život a občas se s těmi pocity méněcennosti setkávám i teď. Naposled před týdnem, kdy se mi jeden učitel kvůli mému projevu vysmál, že jsem taková ta, co si čte doma knížečky pod peřinou a dělá všude jen ostudu, jak je hloupoučká. Mému blogu se taky pár lidí smálo a možná to dělají doteď, jen o tom nevím a asi ani nechci vědět. Pro mě jsou nuly ti, kteří mají potřebu vysmívat se druhým za to, že jsou něčím jiní nebo dělají to, co je baví. Nemůžeme být všichni stejní a než se smát někomu, měl by se ten člověk napřed podívat sám na sebe. Spousta lidí včetně těch nejbližších mi v průběhu let říkalo, že být introvert je špatný a že se musím "naučit být jiná". A já se naopak teď snažím přijmout se taková, jaká jsem. Nechci pro sebe být nikdy nula, i když outsiderem asi budu vždycky pro spoustu lidí, což mě celkem mrzí, ale nic s tím neudělám.

    I am Lenka

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem, Lenka :) Presne vzhľadovo som bola rovnaká, len známky som nemala dobré. Určite nie si hlúpa a nad tým učiteľom sa nepozastavuj. Zjavne je on sám dostatočne zakomplexovaný a nechcem ani vedieť ako by sa správal k svojej dcére ak by mala rovnaké atribúty. ♥ Si úžasná a nádherná ! tak v tom pokračuj :)

      Odstrániť
  4. V #GirlBoss souhlasím! Tenhle rok je pro všechny holky (i kluky? :), které se cítí "jinak". Pro všechny, kterým někdo řekl "to nedáš". Nebo "ty na to nestačíš". Nasrat. Ty jsi ty a ať se každý třeba zblázní. Pokud jsi hodná, milá, upřímná, snažíš se lidem pomáhat a nejsi jen vyčůraná, tak nemáš, co řešit. Nejsme dokonalý. A co jako? Nikdo není. Někdo dělá, že je, ale tím, že tě pomlouvá a snižuje ti sebevědomí, je jenom odpornej.

    Naopak mi je těch lidí líto. Ve většině případech jsou to lidi, co jsou nespokojení a nic nebudují. Neví, co se svým životem. Nemají žádný plán a ani cíl. Proto je snažší si dělat srandu z jiných. Nic jiného neni lehčího.

    Upřímně hodně často se lidi pouští do osob, který jim přijdou slabý. Mně pomáhalo, že jsem v sobě měla docela dost "agrese" a tak mě nikdo moc nesral:D. Ale zase jsem byla poměrně ošklivá, takže to byl problém:D. Nebo jako...přišla jsem si ošklivá. Teď se mám ráda a to je hlavní. Z člověka to dost vyzařuje.

    Btw mám taky křivý zuby, nejsem z bohatý rodiny a nikdy jsme nebyla nijak extra hubená. Ani jedno se nezměnilo:D... Haha.

    Verča ze Ztracena v Praze

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Verča, ty si jednoducho poklad ! ♥ Presne si vystihla moje myšlienky ♥ Ďakujem !

      Odstrániť
    2. Doporučuju si přečíst nebo poslechnout https://www.knihydobrovsky.cz/dumyslne-umeni-jak-mit-vsechno-u-prdele-26522385. Je to fakt super. Sprostý, ale výstižný:D.

      Odstrániť
  5. Prinútila si ma zamyslieť sa nad určitými vecami, ktoré sa mi kedysi v živote a stali a ktorým som sa postavila zoči-voči. Postaviť sa! Ukázať ostatným ale hlavne SEBE, že na všetko čo chcem mám! Ako si už napísala, je to ich primitivizmus. Nikto ti nemôže brániť v tom, čo naozaj chceš. A to, že sa ti ľudia smejú že si blogerka? Maj v paži! Pretože mať v paži je oveľa lepší spôsob ako riešiť hlúposti. ICH PRIMITIVIZMUS. Robiť si posmešky zo slabších je pre ešte viac slabošské. Ponižovať ostatných je pre danú osobu veľkým ponížením! Ale oni si to časom uvedomia. A neskôr ťa budú obdivovať!
    Je to tak.
    Ale ty si silná. A stále silnou aj ostaneš! Pretože si dokázala ukázať, že na to máš. Dokázala si sa postaviť z vlastného tieňa minulosti! Tak pokračuj so vztýčenou hlavou a nevšímaj si názory ostatných. Konaj tak ako uznáš za vhodné. A čo je najdôležitejšie, miluj seba samú takú aká si <3
    NORALIC

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Presne tak ! Úplne si to vystihla. A ďakujem Ti veľmi pekne za všetku podporu, si úžasná ! ♥♥

      Odstrániť
  6. Úžasný článek, skvěle napsaný, dokonale vystižené pocity desítek, možná stovek děvčat i chlapců.
    Některé věci možná potřebují čas. Čas na to, aby člověk mohl jít do fáze, ve které najde odvahu vše změnit. Do fáze, kde najde víru v sebe sama. Do fáze, kdy bude dost silný změnit jiskřičku v plamen.
    Někdy to trvá dýl. Ale vyplatí se to.
    Jsi super a věřím, že se dostaneš, kam budeš chtít.
    Hodně sil, kočko! ♥

    Blogerka Klárka

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Klárka, ďakujem veľmi pekne ! ♥ Ani nemám slov na tento krásny komentár, len vďačnosť :)

      Odstrániť

Latest Instagrams

© s láskou, torilinka ♡. Design by FCD.